Korytnačka lúčová (Astrochelys radiata, Shaw 1802)

 Korytnačky lúčové patria medzi najkrajšie suchozemské korytnačky sveta. Slovenský názov dostali podľa žltých slnečných lúčov na čiernom podklade vychádzajúcich zo stredu každého štítka na karapaxe (pozn. vrchná časť panciera). Korytnačky lúčové sú veľmi inteligentné, kontaktné zvieratá, s typickou vysoko nesenou chôdzou. Na Slovensku je chov tohto druhu pomerne vzácny a vyskytuje sa skôr u odborne zdatnejších a skúsenejších chovateľov. Prvý oficiálny odchov tohto druhu korytnačky u súkromného chovateľa na Slovensku sa podaril na jar roku 2019.

Korytnačka lúčová je endemit Madagaskaru, obýva južnú a juhozápadnú časť ostrova, asi 100 km od mesta Toliara a z hľadiska početnosti populácie ju stále zaraďuje medzi najrozšírenejšie suchozemské korytnačky tohto ostrova. Vo voľnej prírode obýva spoločné lokality s jednou z najmenších korytnačiek sveta, korytnačkou pavúčou (Pyxis arachnoides). Znižovanie populácii vo voľnej prírode spôsobuje hlavne lov domorodcami, ktorí ju využívajú ako jeden zo zdrojov obživy. Medzi jeden z ďalších dôvodov patrí zber korytnačiek pre priekupníkov, ktorí tieto korytnačky pašujú prevažne do ázijských krajín (veľa krát cena za ks pre priekupníka nepresiahne 1,50 €, pričom na čiernom trhu sa ceny zvierat pohybujú v radoch tisícok eur). Ďalším dôvodom je samozrejme urbanistická činnosť a tým spojené znižovanie prirodzeného biotopu, možno najväčším problémom sú výkopové práce pri stavbách ciest. Posledným hlavným dôvodom je, tak ako aj pri iných ostrovných druhoch, že ich populáciu ohrozujú zavlečené nepôvodné druhy zvierat.

 Mláďa a dospelý samec korytnačky lúčovej. 

Korytnačky lúčové sú jedným z dvoch druhov rodu Astrochelys. Tou druhou korytnačkou je Astrochelys yniphora, ktorej slovenský názov je korytnačka madagaskarská. Všetky madagaskarské druhy korytnačiek sú zaradené v rámci medzinárodného dohovoru o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín v prílohe CITES I. Červený zoznam ohrozených druhov (pozn. IUCN Red list) ich radí do kategórie kriticky ohrozené (CR). V súčasnosti má populácia všetkých madagaskarských druhov korytnačiek v prírode klesajúci charakter.

Korytnačku lúčovú si ľudia v mnohých prípadoch zamieňajú s korytnačku hviezdicovou (Geochelone elegans) pôvodom z Indie, ktorá má podobnú farbu panciera. Na rozdiel od korytnačky hviezdicovej však má korytnačka lúčová vyvinutý nuchálny štítok. Ďalším rozdielom je veľkosť, pričom korytnačky lúčové sú väčšie, dorastajú do dĺžky 30 - 40 cm s hmotnosťou až do 25 kg. Karapax majú vysoko klenutý a nohy dlhšie. Hlava je na hornej strane čierna až hnedočierna, zo spodnej strany žltá. Korytnačka lúčová má extrémne pohyblivé končatiny. Pohlavný dimorfizmus tohto druhu je pomerne výrazný. Samce, ktoré bývajú podľa väčšiny autorov mierne menšie ako samice, majú silne dovnútra klenutý plastrón (pozn. spodná časť panciera) a výrazne dlhší chvost. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sú veľmi farebne variabilné a krásne. Aj v jednej znáške sa môžu nachádzať veľmi rozdielne mláďatá. Pohlavnú dospelosť dosahujú pomerne neskoro, niektorí autori udávajú, že až vo veku 20 rokov. Tokanie samcov prebieha tak, že samce obiehajú okolo samíc, stavajú sa na zadné nohy a pokyvujú hlavou, v porovnaní s inými druhmi korytnačiek nezvyknú bývať agresívne. Niektorí autori udávajú, že v znáške môže byť aj 20 vajec, obvykle však znášajú okolo 5 - 10, pričom vajcia majú guľovitý tvar a priemer od 45- 50 mm.

Spôsob života je odvodený od podnebia na Madagaskare, ktoré je napríklad na horách subtropické až mierne, na pobreží je tropické a na juhozápade, v oblastiach výskytu korytnačky lúčovej je teplé a pomerne vlhké (70 – 80 %). Smerom k južnému cípu sa predlžuje obdobie sucha. Najteplejšie mesiace sú december, január a február, kedy teploty v týchto lokalitách dosahujú priemerne cez 32 ºC, pričom maximálne denné teploty môžu počas tohto obdobia na určitých miestach siahať výnimočne až k 40 ºC. V týchto mesiacoch je zároveň zaznamenaný najvyšší počet daždivých dní, priemerne do 10. V januári 2019 bolo až 25 daždivých dní. Naopak najnižšie priemerné teploty sú v mesiacoch jún, júl a august, kedy priemerná teplota dosahuje úrovne približne 26 ºC. Priemerný počet daždivých dní v tomto období pritom dosahuje len číslo 3. V južných oblastiach Madagaskaru sa preto vyskytujú najmä odolné prispôsobivé trávnaté stepi s tŕnitými krovinami, kaktusmi, sukulentmi a baobabmi. Týmto stepiam s dlhou žltou trávou je korytnačka lúčová prispôsobená svojou kresbou na karapaxe. Typický je pre tieto oblasti červený piesok.

Podobne ako drvivá väčšina suchozemských korytnačiek, aj všetky madagaskarské korytnačky zaraďujeme medzi bylinožravé druhy. Korytnačka lúčová sa živí rôznymi trávami, bylinami, sukulentami, kaktusmi. Medzi jej obľúbené krmivo dnes vo voľnej prírode patria opuncie a jej plody. Opuncie sú však na ostrove v rámci miestnej flóry radené k inváznym druhom, pričom k zavlečeniu tohto druhu kaktusu pôvodom z Mexika prišlo približne v roku 1800. Korytnačky lúčové ich požierajú celé, aj tŕňmi. Vo voľnej prírode nadmerný príjem tohto druhu krmiva spôsobuje pyramídový rast panciera. Korytnačky lúčové sú aktívne hlavne ráno a večer, mimo najväčšieho tepla, ktoré zvyknú prečkávať skryté pod vegetáciou alebo v hromadách lístia. Korytnačky lúčové patria medzi druh korytnačiek, ktorý nehibernuje. Sú aktívne počas celého roka a tomu im musíme prispôsobiť chovné podmienky. Rozdiel oproti bežne chovaným veľkým africkým druhom, medzi ktoré zaraďujeme korytnačku ostrohatú (Centrochelys sulcata) a korytnačku leopardiu (Stigmochelys pardalis) je, že korytnačkám lúčovým nesimulujeme obdobie extrémneho sucha a dažďov. Dažde, aj keď ojedinele, sú v lokalitách výskytu počas celého roka a tie ovplyvňujú celý rad rozdielov.

Chov korytnačiek lúčových je podmienený splnením legislatívnych podmienok, pre chov chránených druhov exemplárov v rámci prílohy CITES I; EÚ A. K týmto jedincom je potrebné nadobudnúť od predchádzajúceho držiteľa okrem dokladu o nadobudnutí (napr. Písomné vyhlásenie o spôsobe nadobudnutia, príp. kúpna zmluva) aj Žltý CITES (pozn. Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností), príp. Preukaz o pôvode exemplára (POP), ak bol takýto doklad vystavený. Nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte. Tieto exempláre musia byť nezameniteľne označené (do 6 cm veľkosti zvieraťa vytvorením fotografie, od 6 cm nezameniteľným mikročipom).

Párenie korytnačiek lúčových.

Chov korytnačiek lúčových v zajatí môžeme rozdeliť na dve časti – chov vo vnútri a vonkajší chov.

1. Chov vo vnútri – počas približne 8 mesiacov musíme korytnačkám zabezpečiť dostatočne veľký chovný box. Mladé jedince chováme v teráriách, príp. nám sa osvedčil spôsob chovu vo zvrchu otvorených nádržiach podobných akváriám. Chovnú nádrž rozdeľujeme na suchú otvorenú časť a vlhkú časť, ktorú situujeme do chladnejšieho miesta s možnosťou úkrytu. Ako substrát používame v suchej časti piesok, vo vlhkej časti používame spolu s pieskom mach. Súčasťou nádrže musí byť miska s vodou. Mláďatá denne niekoľko krát rosíme, čím predchádzame problémom s obličkami a zamedzíme prípadnému úhynu mláďat. Samozrejmosťou je plnohodnotný zdroj UV-B žiarenia a výhrevná lampa v závislosti od veľkosti nádrže a spôsobu vetrania. Pre dospelé zvieratá je ideálne postaviť dostatočne presvetlené terárium (pozn. ideálne vo forme skleníku, alebo zimnej záhrady). Ako substrát môžeme použiť piesok. Súčasťou terária musí byť plnohodnotný zdroj UV-B žiarenia, lokálny zdroj tepla a miska s vodou. Zvieratá môžeme polievať vodou niekoľko krát týždenne. Počas troch zimných mesiacov môžeme simulovať najchladnejšie a najsuchšie obdobie v roku, čím môžeme zminimalizovať energetickú aj časovú náročnosť chovu. V zimnom období udržujeme v teráriu, príp. chovnom boxe denné teploty na úrovni cca 22-30 º C, pričom musíme klásť dôraz na minimálne nočné teploty, tie nesmú klesnúť pod 15 º C. Počas tohto obdobia korytnačku lúčovú môžeme kŕmiť rôznymi druhmi šalátov, listov, sukulentami, kaktusmi a pridávame seno.

                                                                               Mláďatá korytnačiek lúčových.

2. Chov vo vonkajšom výbehu – je približne 4 mesiace v roku. Zvieratá môžeme nechať dlhodobo vonku, keď nočné teploty neklesajú dlhodobo pod 15 º C. Veľkosť vonkajšieho výbehu je individuálna a prispôsobená podmienkam daného chovaného jedinca, príp. skupiny jedincov. Výbeh musíme zabezpečiť proti úniku zvierat primerane veľkými zábranami. Situujeme ho na slnečnú južnú stranu. Súčasťou výbehu by mali byť rôzne stromy a kríky, ako zdroj tieňa a miska s vodou. Mláďatám zabezpečíme dostatočne veľký a vlhký úkryt. Pokiaľ nemáte k dispozícii chovnú ubikáciu pre chov korytnačiek priamo prepojenú s externým výbehom, odporúčame obohatiť tento výbeh o lexanový, príp. sklenený prístrešok. V letných mesiacoch teplota v prístrešku môže počas najteplejších dní presahovať 40 º C. Obohatením vonkajšieho výbehu takýmto príbytkom môžeme predĺžiť aj dobu, počas ktorej môžu korytnačky plnohodnotne fungovať v našich podmienkach v externých priestoroch. Korytnačkám takýmto spôsobom doprajete veľký teplotný rozptyl a samé si vedia regulovať, ktorú teplotu vyhľadajú. V tomto období korytnačky využívajú letnú bylinnú a ďatelinotrávnu zmes umiestnenú vo výbehu. Kŕmenie obohacujeme o bodliaky, kaktusy, sukulenty, rôzne druhy šalátov a listov. Korytnačky rosíme a polievame každý deň, mláďatá môžeme aj niekoľko krát denne.

Počas celého roka je vhodné predkladať ako zdroj vápnika sépiovú kosť. Kŕmenie môžeme obohacovať o minerálno-vitamínový prípravok.

Mláďatá korytnačiek lúčových.

V prípade korytnačiek lúčových ide o veľmi atraktívny, inteligentný, kontaktný a vzácny druh. Z hľadiska pohľadu na udržateľnosť jej populácií in situ  by mal každý chovateľ brať ohľad na kvalitný prístup k chovaným zvieratám a samotnému chovu v zajatí, pričom cieľom všetkých chovateľov týchto fascinujúcich tvorov by malo byť zachovanie tohto druhu vo voľnej prírode aj pre budúce generácie.

Róbert Kirchner, Soňa Kirchnerová

kirchnerrobert@yahoo.com